• Teplota vzduchu

  je základný meteorologický prvok udávajúci tepelný stav ovzdušia, tj. schopnosť vzduchu prijímať, alebo odovzdávať tepelnú energiu. Meria sa presným teplomerom, ktorý je dokonale chránený pred priamym slnečným žiarením v meteorologickej búdke vo výške 2 m nad zemským povrchom. Teplota vzduchu sa u nás meria v °C.

• Atmosférický tlak vzduchu

  atmosférický vzduch vplyvom sily tiaže pôsobi na zemský povrch tlakom (hydrostatický tlak) a jeho veľkosť závisí na množstve vzduchu ležiaceho nad danou plochou. Z tohoto dôvodu je tlak najvyšší na povrchu Zeme a s výškou klesá. Ako jednotka atmosférického tlaku sa používa hektopascal [hPa], niekedy sa môžete stretnúť s jednotkou milibar [mbar], pričom ich vzájomný vzťah je 1 hPa ~ 1 mbar. Na aneroidoch býva dodnes udávana v jednotkách Torr, čomu zodpovedá prepočet 1 torr = 1 mm ortuťového stĺpca a 1 torr ~ 4/3 hPa. Za normálnych podmienok je tlak 1013,25 hPa (pre 45° zemepisnej šírky, nadmorskú výšku 0 metrov a teplotu 273 °K). Tento tlak je považovaný za štandardný. Aby bolo možné zrovnanie nameraného tlaku vzduchu, používá se tzv. tlak prepočítaný na hladinu mora, kde nameraná absolútna hodnota tlaku vzduchu sa prepočíta na zrovnateľné hodnoty.

• Vlhkosť vzduchu

  je meteorologický prvok popisujúci množstvo vodnej pary vo vzduchu. Množstvo vodnej pary vo vzduchu podmieňuje vznik oblakov a zrážok a je časovo i miestne veľmi premenlivé. Vlhkosť vzduchu sa meria vlasovým vlhkomerom, alebo psychrometrom čo je prístroj tvorený dvojicou rovnakých teplomerov, z ních jeden má čidlo suché (suchý teplomer) a meria teplotu vzduchu a druhý má čidlo obalené navlhčenou bavlnenou punčoškou (vlhký teplomer). Vyparovaním vody z punčošky sa odberá vlhkému teplomeru skupenské teplo vyparovaním a preto je jeho údaj spravidla nižší než údaj suchého teplomeru. Pomocou psychrometrických tabuliek sa z rozdielných údajov týchto teplomerov určuje vlhkosť vzduchu a tlak vodných par.

• Zrážky

  sú vodné kvapky alebo ľadové častice, ktoré vznikli následkom kondenzácie (skvapalňovania) vodnej pary, alebo desublimácie (premeny plynného skupenstva priamo na skupenstvo pevné) vodnej pary v ovzduší. Ide teda o všetku atmosférickú vodu v kvapalnom alebo tuhom skupenstve, vypadávajúcu z rôzných druhov oblakov alebo hmly usádzajúcej sa na zemskom povrchu či na predmetoch v atmosfére. U tuhých zrážok sa taktiež meria výška snehovej pokrývky a jej vodná hodnota. Základným prístrojom pre meranie zrážok je zrážkomer, ktorého záchytna plocha má byť 500 cm2. Platí, že 1 mm zrážok = 1 l vody na 1 m2. Pre registráciu úhrnu a časového priebehu dopadajúcich kvapalných zrážok behom letného obdobia slúžia registračné prístroje zvané ombrografy. Zrážky podľa intenzity delíme na:


• veľmi slabé zrážky < 0,25 mm/hod.
• slabé zrážky > 0,25 mm/hod. a < 1,0 mm/hod.
• mierné zrážky > 1,0 mm/hod. a < 4,0 mm/hod.
• silné zrážky > 4,0 mm/hod. a < 16,0 mm/hod.
• veľmi silné zrážky > 16,0 mm/hod. a < 50,0 mm/hod.
• extrémne zrážky > 50,0 mm/hod.



• Vietor

  je meteorologický prvok popisujúci prúdenie vzduchu v určitom mieste atmosféry v danom časovom okamžiku vzhľadom k zemskému povrchu. Vzniká mezi dvoma miestami s odlišným tlakom vzduchu, kde čiastočky vzduchu sú uvádzané do pohybu silou tlakového gradientu (spádu) v smere od vyššieho tlaku k tlaku nižšiemu. Vietor je tým silnejší, čím je väčší tlakový gradient, teda čím sú hustejšie izobary na synoptickej mape. Pre popis vlastností vetra sú podstatné dve veličiny - rýchlosť a smer vetra. Vietor sa meria pomocou anemometru.

• Rýchlosť vetra

  se meria vo výške 10 m nad povrchom zeme a udáva sa v metroch za sekundu prípadne kilometroch za hodinu (1 m/s = 3,6 km/hod.). Pre odhad sily vetra slúží tzv. Beaufortova stupnica sily vetra. Špecifickým údajom rýchlosti vetra je tzv. náraz vetra, čo je maximálna rýchlosť vetra trvajúca aspoň 3 sekundy, ktorá sa objaví behom 3 minutového intervalu.

• Smer vetra

  sa udáva podľa smeru, odkiaľ vietor veje. Smer môžeme vyjadriť presnejšie pomocou azimutu (0°-40° severovýchodný, 40°-90° východný, 90°-130° juhovýchodný, 130°-180° južný, 180°-220° juhozápadný, 220°-270° západný, 270°-310° severozápadný, 310°-360° severný) alebo tiež pomocou svetových stran.

• Slnečné žiarenie

  viditeľné žiarenie tvorí asi 45 % dopadajúceho žiarenia, pričom jeho podiel je vyšší pri zatiahnutej oblohe, kde môže dosiahnuť až 60 %. Príkon (intenzita) žiarenia dopadajúceho na povrch zemskej atmosféry je 1373 W/m2. Toto množstvo sa nazýva tzv. solárna konštanta a je to teoreticky maximálna možná nameraná hodnota.

• Dĺžka slnečného svitu

  udává počet hodín za deň, mesiac alebo rok, pri ktorom priame slnečné žiarenie dosahovalo zemský povrch, tj. po ktorom terénne predmety vrhali zreteľné tiene. Trvanie slnečného svitu závisí na dĺžke dňa, ako aj na výskyte oblačnosti a hmly. Slnečný svit sa meria slnkomerom (heliograf). Slnkomer využíva tepelný účinok slnečných lúčov sústredených v guli zo špeciálneho skla, pričom v jej ohnisku je umiestnený registračný pás. Guľa funguje ako šošovka a slnečné lúče vypaľujú do registračného pásu stopu závislú na dĺžke a intenzite slnečného žiarenia.

Štatistické meteorologické pojmy

• Tropický deň

  je deň, keď maximálna teplota vzduchu dosiahla aspoň 30,0°C.

• Tropická noc

  je noc, keď minimálna teplota vzduchu neklesla pod 20,0°C.

• Letný deň

  je deň, keď maximálna teplota vzduchu dosiahla aspoň 25,0°C.

• Chladný deň

  je deň, keď maximálna teplota vzduchu neprekročila 10,0°C.

• Mrazivý deň

  je deň, keď minimálna teplota vzduchu klesla pod 0,0°C.

• Ľadový deň

  je deň, keď maximálna teplota vzduchu nedosiahla 0,0°C.

• Arktický deň

  je deň, keď maximálna teplota vzduchu neprekročila -10,0°C.

• Priemerná denná teplota

  sa počíta ako priemer z jednotlivých minútových vzoriek nameraných počas celého dňa.

• Meteorologický deň

  je pojem pre obdobie, za ktoré sa vyhodnocujú denné namerané údaje. Dávnejšie boli údaje vyhodnocované za obdobie od 07:00 hod. do 06:59 hod. druhého dňa. Teda ako začiatok meteorologického dňa bol označený čas 07:00 hod., v anglosaských krajinách dokonca 09:00 hod. Teraz v dobe automatických digitálnych meteorologických stanic je za počiatok meteorologického dňa považovaná polnoc.