V tejto časti portálu našli svoje miesto najznámejšie biele a modré muštové odrody viniča hroznorodého (Vitis vinifera) pestované v jednotlivých vinohradníckych oblastiach Slovenska. Biele muštové odrody sa používajú na výrobu bielych vín, modré muštové odrody na výrobu ružových a červených vín. Nájdete tu ich kompletnú prezentáciu - pôvod odrody, charakteristika odrody, vína z nej vyrobeného ako aj gastrokombináciu konkrétnej odrody vína s jedlom.

modré muštové odrody

Alibernet

André

Burgundské modré

Cabernet sauvignon

Dunaj

Dornfelder

Frankovka modrá

Hron

Merlot

Neronet

Nitra

Portugalské modré

Svätovavrinecké

Syrah

Váh

Zweigeltrebe

 

Pôvod odrody:
Vznikol v roku 1950 krížením odrôd Alicante Bouchet a Cabernet Sauvignon na Ukrajine. Názov odrody vznikol zlúčením časti názvov oboch rodičov. Alibernet sa zatiaľ vo veľkom nerozšíril, aj keď vína z neho sú hodnotené veľmi pozitívne. V menšom rozsahu sa pestuje v teplejších teplejších vinohradníckych polohách na Slovensku. V súčasnosti zaberá necelé 1 % celkovej výmery vinohradov.

Charakteristika odrody:
Strapec je veľký, kónický, bobule sú v ňom voľne rozložené. Alibernet má približne rovnako dlhé vegetačné obdobie ako Frankovka. Vzhľadom na nízku schopnosť koncentrácie cukrov, by sa mala odroda vysádzať do dobrých vinohradníckych polôh s južným sklonom. Obsah kyselín v muštoch býva vyšší. Z technologického hľadiska je kladom vysoká tmavočervená farba muštov. Farbivo nie je obsiahnuté iba v šupkách hrozna, ale aj v dužine - je to typická "farbiarka". Mušt má navyše výraznú kabernetovú chuť, ktorá je všeobecne oceňovaná a žiadaná.

Charakteristika vína:
Vysoký obsah farbív umožňuje dorábať vína sýtej tmavočervenej farby. Patrí do skupiny farbiarok, ktoré sa používajú v kupáži s červenými vínami iných odrôd na podporu ich slabšej farebnosti. Rovnako kvalitné sú však aj čisté odrodové vína, často vyzrievajú v bariku. Pozitívom je aj kabernetová príchuť, ktorú si Alibernet priniesol od svojho rodiča. Vo vôni nájdeme tóny čerešne a kasiku.

Gastrokombinácia:
V kuchyni je vhodná kombinácia s biftekom na zelenom korení ako aj s teľacím steakom s jemným bylinkovým maslom. Rozumie si aj s tvrdými plesňovými a údenými syrmi. Podávajte pri teplote 14-16 °C.

 

Pôvod odrody:
Vznikol v roku 1950 krížením odrôd Alicante Bouchet a Cabernet Sauvignon na Ukrajine. Názov odrody vznikol zlúčením časti názvov oboch rodičov. Alibernet sa zatiaľ vo veľkom nerozšíril, aj keď vína z neho sú hodnotené veľmi pozitívne. V menšom rozsahu sa pestuje v teplejších teplejších vinohradníckych polohách na Slovensku. V súčasnosti zaberá necelé 1 % celkovej výmery vinohradov.

Charakteristika odrody:
Strapec je veľký, kónický, bobule sú v ňom voľne rozložené. Alibernet má približne rovnako dlhé vegetačné obdobie ako Frankovka. Vzhľadom na nízku schopnosť koncentrácie cukrov, by sa mala odroda vysádzať do dobrých vinohradníckych polôh s južným sklonom. Obsah kyselín v muštoch býva vyšší. Z technologického hľadiska je kladom vysoká tmavočervená farba muštov. Farbivo nie je obsiahnuté iba v šupkách hrozna, ale aj v dužine - je to typická "farbiarka". Mušt má navyše výraznú kabernetovú chuť, ktorá je všeobecne oceňovaná a žiadaná.

Charakteristika vína:
Vysoký obsah farbív umožňuje dorábať vína sýtej tmavočervenej farby. Patrí do skupiny farbiarok, ktoré sa používajú v kupáži s červenými vínami iných odrôd na podporu ich slabšej farebnosti. Rovnako kvalitné sú však aj čisté odrodové vína, často vyzrievajú v bariku. Pozitívom je aj kabernetová príchuť, ktorú si Alibernet priniesol od svojho rodiča. Vo vôni nájdeme tóny čerešne a kasiku.

Gastrokombinácia:
V kuchyni je vhodná kombinácia s biftekom na zelenom korení ako aj s teľacím steakom s jemným bylinkovým maslom. Rozumie si aj s tvrdými plesňovými a údenými syrmi. Podávajte pri teplote 14-16 °C.

 

Pôvod odrody:
André je nová odroda, vyšľachtená na Morave v šľachtiteľskej stanici vo Veľkých Pavloviciach Ing. Jaroslavom Horákom krížením odrôd Frankovka a Svätovavrinecké podobne ako Zwigeltrebe. Údajne sa jednalo o moravskú odpoveď na vyšľachtenie odrody Zweigeltrebe v Rakúsku, vzhľadom na to, že Dr. Zweigelt bol známy svojim nacistickým politickým presvedčením a táto odroda nebola v povojnových časoch v Československu príliš popularizovaná. Rozšírená je predovšetkým na Morave a čiastočne aj na Slovensku. 

Charakteristika odrody:
Je bujného rastu. Odolnosť voči mrazu je dobrá. Má stredne veľké, mierne päťlaločné listy. Strapce sú stredne veľké, husté, obsahujú malé modročierne bobule s vysokým obsahom farbiva v šupke. André je neskorý kultivar, je pomerne odolný voči hnilobe strapcov, infekciám a väčšine ostatných hubových chorôb. Plodnosť je veľmi bohatá, vyžaduje si opatrný rez. Pokiaľ na viniči ostane veľa strapcov, hrozno často ani nedozreje, nevyfarbí sa a kvalita vína vyrobeného z takéhoto hrozna je prinajlepšom priemerná. Vyžaduje hlboké pôdy, dobre zásobené živinami a vodou. Na suché stanovištia sa vyslovene nehodí. Vyhovuje mu vysoké vedenie viniča. André sa musí vysadzovať do prvotriednych polôh aby strapce dostatočne dozreli a znížil sa obsah kyselín v mušte. Nehodí sa do okrajových oblastí. 

Charakteristika vína:
Farba je intenzívne červená, vôňa typická odrodová, pripomína južné typy vín. Poskytuje harmonické, extraktívne víno, ktorého chuť je v mladosti výrazne kyslá a hrubá, s postupujúcim zrením v sude alebo vo fľaši získava svoju plnosť a začína sa charakterom približovať k južným vínam, svojim charakterom sa hodí aj pre použitie technológie Barrique. Ideálnu fľašovú zrelosť dosahuje v rozpätí 2 až 4 rokov.

Gastrokombinácia:
Odporúčame podávať v kombinácii so studenou kuchyňou, cestovinami, cestovinovými šalátmi. Ideálne v kombinácii so zrelými, aromatickejšími syrmi. Teplota podávania 15-17 °C.

Pôvod odrody:
Jeho domovinou je Francúzsko, kde sa v oblasti Bourgogne (Burgundsko) dokázateľne pestuje od 4. storočia. Spomína sa však už v 1. storočí, nie je však dosiaľ zistené, či sa odroda pestovala v Burgundsku už vtedy, keď ho osídlili Gálovia, alebo či bola dovezená odinakiaľ. Do Čiech prenikla zásluhou kráľa a rímskeho cisára Karola IV. a v tomto období tvorila v Čechách 90% výsadieb. Na Slovensku sa pestovala najmä v Nitrianskej oblasti.

Charakteristika odrody:
Burgundské modré skoro pučí, rozkvitá a mäkne. Hrozno dozrieva stredne neskoro, pred Frankovkou a Silvánskym. Odroda je náročná na dobré vinohradnícke polohy. Nízka úrodnosť Burgundského modrého v starých neselektovaných vinohradoch spôsobila, že sa táto vynikajúca odroda z našich vinohradov takmer vytratila. S nástupom šľachtiteľskej práce sa však znovu dostala do povedomia, najmä preto, že úrodnosť je v súčasnosti dobrá až vysoká. Burgundské modré predstavuje kvalitatívnu špičku v sortimente červených vín.

Charakteristika vína:
Vína z tejto odrody sú mäkké, plné, korenisté avšak zamatové, alkoholické s vynikajúcim mandľovým buketom a s nie príliš intenzívnou farbou. Je to produkt, ktorý dosahuje vrchol asi po piatych rokoch, často i neskôr. Zretím nadobúdajú vína jemný hnedastý tón, ktorý však nikdy nie je oxidatívny a nezatieňuje vynikajúcu harmóniu týchto vín. Je hriechom konzumovať tieto vína mladé. Odroda vhodná na archiváciu, vzhľadom na vyšší obsah kyselín. 

Gastrokombinácia:
Víno vhodné k bažantovi, divine, grilovanému mäsu a k jemným typom ušľachtilých syrov. Odporúčaná teplota podávania 15-17°C.

Synonymá:
Kabernet

Pôvod odrody:
Pochádza z oblasti Bordeaux, kde sa pestuje od 16. storočia. Vznikol podľa všetkého opelením odrody Cabernet Franc bielou odrodou Sauvignon. Spoločne s odrodami Merlot a Cabernet Franc dáva nezameniteľný charakter svätoznámym vínam z oblasti Bordeaux. Dnes patrí k najrozšírenejším modrým odrodám, pestuje sa takmer na celom svete. Darí sa mu aj na Slovensku, údajne najlepšie v Strekovskom a Štúrovskom rajóne Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti a Vrábeľskom rajóne Nitrianskej vinohradníckej oblasti, ale ocenenia z rôznych medzinárodných súťaží svedčia o tom, že nie len tam. 

Charakteristika odrody:
Je stredného až bujného rastu. Odolnosť voči mrazu je dobrá. Listy sú stredne veľké, päťlaločné, hlboko vykrojené. Strapec je stredne veľký s malými guľatými bobuľami modrej farby. Úrodnosť odrody je priemerná. Darí sa jej v najteplejších polohách, kde máva vysoký obsah antokyanových farbív a tanínu. Už v bobuliach sa objavuje typická aróma pripomínajúca čierne ríbezle. 

Charakteristika vína:
Farba je intenzívne červená až jasno tehlovočervená, vonia po čiernych ríbezliach, môžu sa vyskytnúť jemné fialkové tóny alebo tóny pripomínajúce vôňu cédrového dreva, prípadne čierne korenie. Buket je výnimočný, typický odrodový. Chuť je výrazná, kabernetového charakteru, trávnatá, drsnejšia, zrením nadobúda plnosť a odrodový charakter. Podobne ako vôňa pripomína čierne ríbezle. Mladé vína, alebo vína z horších ročníkov môže sprevádzať príchuť zelenej papriky. Obsah kyselín je vyšší. Víno zreje pomalšie a vyžaduje niekoľkoročné zrenie v drevených barikových sudoch a následne vo fľaši. Až potom sa objavujú tie najvzácnejšie tóny zrelosti a plnosti tejto odrody. Akostné vína dosahujú zrelosť v rozpätí od 2 do 4 rokov. Výberové vína s prívlastkom sú ideálne v rozpätí od 6 do 10 rokov, ale archivovať sa môžu aj výrazne dlhšie. Cabernet sauvignon poskytuje výnimočné, vzácne a ušlachtilé víno s nezameniteľnými vlastnosťami. 

Gastrokombinácia:
Vznešenosť zrelého vína si vyžaduje vyberané jedlá z tmavého mäsa, najlepšie diviny, hovädzieho alebo baraniny či jahňaciny, ale hodí sa aj k husi alebo kačici. Chuť vynikne pri pikantnejších úpravách mäsových jedál. V studenej kuchyni odporúčame v kombinácii so syrmi s modrou plesňou, zrelý Cabernet sauvignon sa hodí k tvrdým syrom. Podávame pri teplote 13 až 16 stupňov. Ružový Cabernet sauvignon môžeme podávať v kombinácii s kvapkou cassisového likéru ako nevšedný aperitív. V takom prípade ho ale musíme vychladiť na 8 až 10 stupňov.

 

Pôvod odrody:
Dornfelder je pomerne mladá odroda, ktorá pochádza z Nemecka. V roku 1955 bola vyšľachtená p. Augustom Heroldom na Inštitúte pre vinohradníctvo a vinárstvo vo Weinsbergu. Pochádza z kríženia 2 novošľachtencov, a to Helfensteiner a Heroldrebe. Meno dostala po administratívnom správcovi Würtenberska, p. Dornfeldovi, ktorý sa zaslúžil o zriadenie prvej vinohradnícko – vinárskej školy v tejto krajine v polovici 19. storočia. Odroda podľa pôvodného určenia mala slúžiť na doplnenie základných odrôd v červených vínach typu Portugalské a Burgundské Modré a zároveň pre vysokú farbu vína i ako krycia odroda menej farebných vín v menej priaznivých ročníkoch. Na Slovensku sa odroda udomácnila iba nedávno, na svahoch Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. A darí sa jej tu naozaj dobre...

Charakteristika odrody:
Pre svoju vysokú rodivosť sa Dornfelder zaraďuje medzi kvantitatívne odrody. Po pestovateľskej stránke je to odroda skoro dozrievajúca, vysoko úrodná, s vysokou plodnosťou už prvých púčikov jednoročného dreva. Vysoká úrodnosť má za následok nepriaznivý pomer list/úroda, čo zhoršuje kvalitu muštu a spôsobuje slabé vyzrievanie dreva. Vyžaduje reguláciu úrodnosti, presvetľovanie listov i strapcov, čo najneskorší zber i primeranú dobu vyzrievania vína v sude. Vyžaduje silne rastúci podpník a vyváženú výživu s dôrazom na dostatok draslíka a horčíka a ich pomer (2:1).

Charakteristika vína:
Víno charakterizuje vyššia farebná intenzita, extraktívnosť, plnosť a bohatý ovocný charakter. Vyššej farebnosti dominujú rubínové aj granátové tóny s nádychom do fialova. Samotné víno má výraznú ovocnú arómu, v ktorej prevažujú tóny zrelých lesných jahôd a bobuľového ovocia. Chuť je plná, extraktívna, perzistentná. Zaobaľuje v sebe arómy višní, kúsočky čokolády a jahôd. Elegantná trieslovinka so sympatickou kyselinkou a dobrou perzistenciou len podčiarkujú zaujímavosť tohto moku. Víno je vhodné na archiváciu. Ležaním v sudoch a následne vo fľašiach vyzrieva do podoby, ktorá je pre milovníkov červeného vína veľmi príťažlivá. Odporúčaná teplota na podávanie je 16 – 18°C.

Gastrokombinácia:
Odporúčame ho podávať k jedlám z tmavého mäsa, aj s omáčkou. Ideálne sa snúbi s divinou.

Synonymá:
Frankovka, Limburské, Karmazín, Neskoré čierne

Pôvod odrody:
Je to stará odroda, ktorej pôvod je neznámy. Známa je Račianska Frankovka, ktorá sa v 18. storočí preslávila na kráľovskom dvore Márie Terézie. O čosi mladší pamätníci spomínajú na Skalický Rubín, tradičné víno zo Skalice, vyrábané kupážou Frankovky modrej, Svätovavrineckého a Modrého Portugalu.

Charakteristika odrody:
Zberovú zrelosť dosahuje v druhej dekáde októbra. Oberať čo najneskôr kvôli vyššiemu odrodovému charakteru vína. Ker má silný rast a dobrú rodivosť. Frankovka modrá vyžaduje dobré polohy s ľahko prehrievanými pôdami. Je to neskorá odroda, ktorá v niektorých ročníkoch dopláca na nedostatok tepla a slnka. Vtedy sa rodia vína s vyššími kyselinami, trieslovinami a nízkou farebnosťou.

Charakteristika vína:
Elegantné víno rubínovočervenej farby, jemne výraznej arómy a zamatovej chuti s vyšším obsahom trieslovín. Typická je  jemná adstringencia (sťahujúca chuť), plnosť a vyrovnaná kyslosť. Charakteristický odrodový buket po zrelom ovocí, jemná dubová, škoricová vôňa, primeraný obsah tanínu a nižšie kyseliny tvoria dokonale harmonické víno. 

Gastrokombinácia:
Toto víno je vhodné podávať k tmavšiemu mäsu, k divine, k hovädziemu mäsu. Výborne sa hodí k plesňovým syrom ako je Niva alebo Gorgonzola. Optimálna teplota podávania Frankovky je 14-16 °C.

Pôvod odrody:
Slovenská odroda Hron je od roku 2004 právne chránená. Pestovatelia, ktorí s ňou prišli do styku ju oceňujú pre mimoriadnu kvalitu hrozna.

Charakteristika odrody:
Odroda je charakteristická neskorým pučaním, vzpriameným rastom. Úrodnosť je priemerná, cukornatosť muštu 20-24 kg/hl s obsahom kyselín 8-11 g/l. Hron je odolný proti chorobám a škodcom, najmä však voči botrytíde hrozna. Nevýhodou je neskoršie dozrievanie hrozna, preto je náročná na teplé polohy a hlinito-piesočnaté pôdy.

Charakteristika vína:
Vína sú vynikajúcej kvality, s príjemnou kabernetovou chuťou, tmavšej farby, výborné už aj ako mladé vína, ktoré však zrením získavajú na elegancii, hladkosti a zamatovitosti. Vhodné sú aj na barikovú technológiu, ale ich odrodový charakter vynikne najmä v neupravovaných čistých vínach.

 

Pôvod odrody:
Odroda pochádza z oblasti Bordeaux, obmývanej chladnými vodami Atlantického oceánu. V Bordeaux je totiž Merlot najpestovanejšou odrodou a do veľkej miery určuje charakter svetoznámych vín. Pod svojím názvom je hrozno s tenkou svetlejšou šupkou známe od konca 18. storočia. Neskôr sa rozšírilo aj do iných teplých oblastí – pestuje sa najmä v Južnej Afrike a Austrálii, v Chile, v Európe a ešte na Balkáne. Vo svojej vlasti sa nazýva aj Médoc noire (čierny) podľa populárneho vinárskeho regiónu v oblasti Bordeaux.

Charakteristika odrody:
Merlot je veľmi jemné, okrúhle, nie trieslovité hrozno. Ker má stredne silný rast. Rodivosť je stredná až dobrá. Merlot skoro raší a dobre dozrieva. Zberovú zrelosť dosahuje v druhej dekáde októbra. V období odkvitnutia je náchylný na výkyvy počasia, najmä na mrazy. Veľmi citlivý je aj na opadávanie, hnilobu a nízke pH pôdy. Pri pH 4,5 môžu kry hynúť. Na druhej strane sa ale veľmi dobre skladuje.

Charakteristika vína:
Merlot je výnimočné víno vysokej kvality. Spôsobuje nenapodobiteľný a očarujúci chuťový zážitok. Je plný, vskutku harmonický, ovocný, so sympatickou plnosťou i extraktom a s vyššou hladinou alkoholu. Má rubínovú farbu strednej intenzity s purpurovým nádychom po okraji. Vôňa je extraktívna, plná. Typickou vôňou Merlotu je ovocie, najmä čierna ríbezľa, slivka, sladučké čerešne a vanilka. V aróme cítiť aj lesné a sušené plody. Chuť je plná, čistá a komplexná, najmä po čerstvých hroznách a bobuľových plodoch. V dochuti má jemný nádych po čokoláde. Merlot má relatívne málo kyselín a trieslovín, čo mu dáva hladkú, zamatovú chuť. Francúzski vinári ho preto používajú do kombinácie s výraznejšími, drsnejšími odrodami ako Cabernet Sauvignon, Cabernet Franc, Pinot Noir alebo Syrah. Vyvažuje ich a dáva vzniknúť harmonickým, plným Bordeaux, ktoré sú na svetových trhoch také cenené. V niektorých tradičných značkách Merlot dokonca dominuje – napríklad v Chateau Pétrus má až 95-percentný podiel. Mladé vína bývajú menej odrodovo výrazné a typické. Fľašové víno má optimálnu kvalitu po 2 až 3 ročnom vyzretí. Dlhším zretím sa víno sfarbuje až do fialova, vo fľašiach vydrží aj desiatky rokov. Odporúčaná teplota na podávanie je 17 – 19° C. Ak si chce labužník pochutiť na zamatovo hladkom červenom víne, nesklame sa, keď siahne po fľaši, v ktorej prevláda merlot.

Gastrokombinácia:
Dobrý Merlot si žiada mäso výraznejšej chuti – teda hovädzinu aj divinu, ako aj korenené a ochutené červené mäsá. Typická je aj jeho kombinácia s bažantom, divou kačicou, grilovaným lososom, hodí sa aj k rizotu a cestovinám. Zo syrov sa Merlot priatelí s vyzretými plesňovými syrmi, s modrou i bielou plesňou.

 

Pôvod odrody:
Neronet je dielom moravskej vinohradníckej školy (Lednice na Morave) a pochádza z kríženia (Svätovavrinecké x Modrý Portugal) x Alibernet. Cieľom tohto šľachtenia mala byť odroda s jemnejšou senzorikou a nižším obsahom trieslovín v porovnaní s Alibernetom. Na Slovensku sa pestuje od roku 1991 a dnes mu patrí 0,5-percentný podiel v spektre modrých muštových odrôd viniča.

Charakteristika odrody:
Neronet kvitne skoro, dozrieva koncom septembra až začiatkom októbra. Má nízku odolnosť proti plesni révovej a plesni šedej, stredbe vysokú až vysokú odolnosť proti mrazom. Plodnosť je stredná - 10 - 13 t/ha, cukornatosť v mušte 15 – 18 kg/hl, obsah kyselín 8 - 11 g/l.


Charakteristika vína:
Odroda poskytuje vína kabernetového typu s vysokou farebnosťou vďaka značnému obsahu antokyánov v dužine i šupke hrozna, odtiaľ ich označenie farbiarky. Zvyčajne sa pridávajú v množstve do 15 % k červeným vínam s nižšou farebnosťou (Rulandské modré, Modrý portugal) na zintenzívnenie ich senzorických vlastností. Neronet je v tomto smere obľúbenejší pre svoju chuťovú neutralitu.

Gastrokombinácia:
Možno ho kombinovať s tmavým mäsom, nejde však o ťažké víno, preto sa hodí aj k tmavej hydine. Je vhodné aj k morke, husi či kačici. Podobne sa priatelí s tvrdými a zrejúcimi syrmi. Vďaka jeho ovocnej vôni platí dôležité zásadné pravidlo – nechať dýchať a nepiť chladené!

 

Synonymá:
Modrý Portugal, Portugal, Skoré černé, Štrudlák

Pôvod odrody:
Pôvod tejto odrody je neznámy. Podľa jej názvu by bolo možné usudzovať na portugalský pôvod, no nie je tomu tak. K nám sa táto odroda dostala z Rakúska a má svoje pevné postavenie hlavne v Dolných a Horných Orešanoch, Suchej nad Parnou a v Skalici. Modrý Portugal je súčasťou Sklického rubínu spoločne s Frankovkou a Svätovavrineckým.

Charakteristika odrody:
Portugalské modré pučí a kvitne neskoro, bobule mäknú stredne skoro a veľmi rýchlo dozrievajú. Hrozno, často používané aj ako konzumné, sa dostáva na trh už v polovici septembra, zber hrozna na výrobu vína sa posúva na koniec septembra až do prvej dekády októbra. Je to nenáročná odroda, rastie na svahoch aj na rovinách. Nepatrí však do polôh s výskytom silných mrazov. Portugalské modré je veľmi úrodná odroda. Príliš skoro obrané hrozno poskytuje vína s nižšou farbou, extraktom a vyšším obsahom kyselín.

Charakteristika vína:
Portugalské modré poskytuje vína ľahké s nenáročnou ovocnou chuťou a konzumujú sa väčšinou mladé. Farba vína závisí od stupňa zrelosti hrozna, je skôr menej intenzívna. Kvalitu vín môžeme výrazne ovplyvniť redukciou vysokej rodivosti. V klimaticky dobrých ročníkoch poskytuje vína veľmi dobrej akosti a zamatovej chuti. Tieto vína pripomínajú Burgundské modré. S obľubou sa používajú do zmesiek s chuťovo výraznejším Svätovavrineckým.

Gastrokombinácia:
Toto jemnejšie červené víno je vhodné k hovädzine na spôsob "Stroganov", k bravčovým medailónikom s pečenými jablkami. Možno ho podávať aj k srnčiemu ragú alebo ku sviečkovej. Zo syrom mu pristane sobáš s ovčím syrom. Podávame pri teplote 15-17 °C.

 

 

Synonymá:
Burgundské šedé, Šedý burgund, Pinot gris, Pinot grigio, Ruländer, Klevner, Graue Burgunder, Piros kisburgundi, Sziirkebárát. 

Pôvod odrody:
Jeho pôvod siaha k rodine odrôd Rulandského vo Francúzsku. Vznikla pupencovou mutáciou Rulandského modrého pravdepodobne v Burgundsku a odtiaľto sa rozšírilo po celom Francúzsku, najmä do oblasti Champagne. Do strednej Európy sa táto odroda dostala v 14. storočí spoločne s Rulandským modrým. Svoj slovenský názov odvodzuje od nemeckého obchodníka Johanna Segera Rulanda, ktorý odrodu rozširoval v Nemecku okolo roku 1711. V súčasnosti je táto odroda rozšírená do celej Európy, pestuje sa dokonca aj na Novom Zélande. Najznámejší slovenský "klevner" dozrieva v Radošine, údajne sa pred vyše päťdesiatimi rokmi podával aj na svadbe britskej kráľovnej Alžbety II. Prívlastkové vína z tejto odrody je v zmysle vyhlášky možné vyrábať len v Radošinskom a Nitrianskom rajóne Nitrianskej vinohradníckej oblasti. 

Charakteristika odrody:
Je stredného rastu a má redšie olistenie. Odolnosť voči mrazu je dobrá, podobne má dobrú odolnosť aj voči suchu. Listy sú stredne veľké, trojlaločné, slabo vykrajované. Strapec je malý, pevný, menšie bobule majú tenkú modrosivú šupku. Rulandské šedé nie je príliš spoľahlivá odroda z hľadiska pravidelnosti úrody. V porovnaní s Rulandským bielym zreje o niečo skôr a zvykne mať menej kyselín najmä v teplejších ročníkoch. Ak má byť víno naozaj kvalitné, malo by hrozno dosiahnuť cukornatosť aspoň 18 °NM. Strapce sa nesmú nechať dlho nakvasovať, v opačnom prípade sa vylúhuje priveľa farbiva a víno získa vysokú ružovkastú farbu. Najlepšie sa mu darí v Alsasku vo Francúzsku, kde sa pestuje na 7 % celkovej plochy vinohradov, ale aj v oblasti Burgenland u našich rakúskych susedov, kde býva často napadnuté ušľachtilou plesňou Botrytis cinerea, ktorá umožňuje vyrobiť vína neskorého zberu s výnimočnou kvalitou, podobne je tomu aj v Bádensku, resp. v oblasti Murfatlar na Kryme. Tieto neskoré zbery majú vysoký obsah neskvaseného cukru. 

Charakteristika vína:
Farba vína je zlato-žltá, niekedy vyššia, vôňa jemná odrodová až neutrálna. Chuť je plná, korenistá a extraktívna, často so zvyškovým cukrom, siahajúca až do chlebových tónov, pripomínajúcich tokajské výbery. Z tohto dôvodu sa pre Rulandské šedé v Alsasku smie používať synonymum Tokayer. Mladšie vína niekedy vykazujú vyššiu kyslosť. Výbery bývajú naopak jemné s vysokým zvyškovým cukrom. Nenapodobiteľný charakter z neho robí ozajstný skvost medzi bielymi vínami. Je to víno mimoriadne populárne, vyhľadávané labužníkmi pre nevšedný pôžitok z jeho konzumácie. Je silné a ohnivé, ale súčasne harmonické, dokáže spojiť charakteristickú chuť a vôňu s vyšším obsahom alkoholu. Zrením v sude alebo vo fľaši sa jeho vlastnosti ďalej zušľachťujú. Pri dosiahnutej fľašovej zrelosti sa stáva až koňakovým. Akostné vína sa pijú v rozpätí 2 až 4 rokov. Vína s prívlastkom nechávame zrieť vo fľaši 3 až 8 rokov. 

Gastrokombinácia:
Rulandské šedé sa hodí k sýtym polievkam alebo k hydine. Sladšie víno sa hodí k dezertom, ovocným pohárom, alebo len tak pre príjemné chvíle bezstarostného oddychu a pohody. Podávame pri teplote 8 až 11 stupňov.

 

Synonymá:
Svätý Vavrinec, St. Laurent, Pinot St-Laurent, Sanktlorenztraube 

Pôvod odrody:
Presný pôvod odrody nie je známy, pôvodne sa predpokladalo, že vznikla mutáciou odrody Rulandské modré. Podľa genetickej analýzy vznikla ako semenáč "burgundských" odrôd. V každom prípade pochádza z územia dnešného Francúzska, najrozšírenejšia bola v oblasti Alsaska, odkiaľ sa začiatkom 19. storočia začala šíriť cez Švajčiarsko a Nemecko, až sa okolo roku 1900 dostala ku nám do strednej Európy. Dnes je najrozšírenejšia na Morave, v Čechách (v Českej republike je to najrozšírenejšia modrá odroda, v poslednom období mierne na ústupe), v Rakúsku a na Slovensku. Na Slovensku zaberá 5,5 % plochy všetkých vinohradov, čím sa radí po Frankovke modrej na druhú miesto medzi modrými odrodami. Paradoxne v krajine svojho pôvodu vo Francúzsku sa už nepestuje. Svoj názov odvodzuje od Svätého Vavrinca - bobule tejto odrody sa totiž začínajú sfarbovať okolo 10. augusta, na ktorý pripadá sviatok uvedeného svätého. 

Charakteristika odrody:
Je bujného rastu, so strednou odolnosťou voči mrazu, je suchomilná. Vo vlhkých rokoch sú husté strapce náchylné na hnilobu. Listy má stredne veľké, prevažne trojlaločné. Strapec je hustý s oválnymi bobuľami. Šupky bobúľ sú výrazne silnejšie ako u Rulandského modrého, čim je Svätovavrinecké výrazne odolnejšie voči botrytíde. Je vhodná do ľahších, teplých pôd. Poskytuje vysokú úrodu, avšak plodnosť nie je úplne pravidelná. Všeobecne je možné povedať, že vzhľadom na relatívne nízku pestovateľskú náročnosť a bohaté úrody je to jedna z najpopulárnejších odrôd v stredoeurópskych podmienkach. 

Charakteristika vína:
Farba je tmavá, sýto červená, prechádza až do tmavorubínovej alebo červenofialovej. Vôňa je ovocná, u mladého vína môže pripomínať vôňu zrelých višní, s postupujúcim zrením pripomína sušené slivky alebo čierne ríbezle. Chuť je zamatová, plná, príjemne trpkastá s harmonickým pomerom kyselín a trieslovín. Má vyšší obsah kyselín, pretože strapce Svätovavrineckého sú husté a ich stredná časť dozrieva pomalšie. Mladé víno okrem vyššieho obsahu kyselín obsahuje aj veľa trieslovín, môže sa preto spočiatku javiť ako hrubé, často sa používa do zmesí s Modrým Portugalom. Aby nadobudlo plnosť a harmóniu, musí sa nechať zrieť v sude a následne vo fľaši. Na Slovensku sa v poslednej dobe čoraz častejšie necháva na niekoľko mesiacov zrieť v malých dubových sudoch typu Bordeaux barrique o obsahu 225 litrov, čo tomuto vínu výrazne svedčí. Už koncom kalendárneho roka sa dá konzumovať ako nové víno. Ideálne je však aj na archiváciu, fľašovú zrelosť dosahuje v rozpätí 1 až 3 rokov. Výberové vína s prívlastkom sú optimálne v rozpätí od 2 do 6 rokov, neodporúča sa skladovať dlhšie ako 20 rokov. Prívlastkové vína je na Slovensku možné vyrábať výlučne v Skalickom, Doľanskom, Orešanskom a Hlohoveckom rajóne Malokrapatskej vinohradníckej oblasti, Šamorínskom rajóne Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti, Hontianskom a Tornaľskom rajóne Stredoslovenskej vinohradníckej oblasti a Zlatomoravskom, Želiezovskom a Pukanskom rajóne Nitrianskej vinohradníckej oblasti. 

Gastrokombinácia:
Svätovavrinecké sa ideálne snúbi s divinou, údeným mäsom, či iným tmavým mäsom aj v kombinácii s omáčkami, vhodne doplňuje tiež pikantné, korenené úpravy bravčového, morčacieho, husi alebo kačice. Výnimočne vhodné pre slávnostné príležitosti, údajne neprekonateľné so sviečkovou na smotane, hríbovými jedlami alebo pečenému bažantovi. V studenej kuchyni vynikne v kombinácii so zrelými aromatickými syrmi. Podávame pri teplote 14 až 16 stupňov.

Pôvod odrody:
Syrah pochádza vraj z Perzie, z mesta Shiraz – hlavného mesta provincie Fars v Iráne. Odtiaľ je odvodený aj jeho názov prvé zmienky o ňom pochádzajú z doby asi 600 rokov pred našim letopočtom. Je pravdepodobné, že cez grécke a rímske územia doputoval niekoľko sto rokov pred Kristom do francúzska do vinárskych oblastí v okolí rieky Rhôny, odkiaľ sa postupne rozšíril do celého vinárskeho sveta. Potreba tepla Syrahu nedovolila rozšíriť sa v Európe mimo stredomoria. Vo Francúzsku sa v iných oblastiach vyskytuje skôr ako doplnková odroda. Avšak pred vyše 100 rokmi našla svoj domov za morom. Obrovské úspechy slávi v Austrálii, kde v slávnych horúcich údoliach Barossa a Hunter dostáva ešte viac tepla ako vo Francúzsku. Dlhú tradíciu má aj v Južnej Afrike, rýchlo rastie pestovanie v Chile, Kalifornii a Argentíne.

Charakteristika odrody:
Bobule majú tvar čierneho korenia. Odroda je odolná voči oxidácii a vyhovuje jej granitová zem. Sú z nej vína vhodné na dobré uskladnenie.

Charakteristika vína:
Syrah je víno telnaté, silné avšak s jemnejšími trieslovinkami. Veľmi tmavé víno, má krásnu sýtu rubínovo červenú farbu s tehlovým meniskom. Vyniká bohatou štipľavou kyticovou vôňou a arómou po korení, vanilke, bobuľovom ovocí, najmä malín, jahôd a čiernych ríbezlí. Francúzi ho poznajú pod pojmom „divoké“, pretože pripomína pach divej zveri. Býva kyslejšie, výrazná je v ňom chuť čerstvo pomletého čierneho korenia. Do výbavy dostáva aj chuť černíc, čokoládový charakter, v teplých oblastiach aj škoricovú príchuť. Vyšší obsah trieslovín mu umožňuje vyzrievať, na dobrý syrah treba vyčkať aspoň tri roky, aby sa prejavil. Veľmi často sa necháva vyzrievať v dubových sudoch, čím získava dymový charakter. Krásnou črtou tohto vína je, že aj jeho lacnejšie odrody, ako zo St. Joseph alebo Crozes-Hermitage ponúkajú komplexnú chuť a vedia kvalitne potešiť už po 3 až 4 rokoch dozrievania. Syrah je víno až nekonečné vo vôni, bohaté v chuti, s dlhotrvajúcim dozvukom. Ale jeho potenciál ešte nie je vyčerpaný a zretím vo fľaši ešte získa na kvalite. Odporúčaná teplota na podávanie je 18 – 20 °C.

Gastrokombinácia:
Veľké víno, akým je dobrý Syrah, si vyžaduje aj dobré jedlo. Odporúča sa kvalitná zverina, hovädzina či bravčové, mimoriadne sa priatelí s údeninami. Dobre zvýrazní chuť pečeného alebo grilovaného mäsa, chutí aj s mäsom s omáčkami. Plné francúzske červené sa priatelí aj s plnými syrmi.

 

Pôvod odrody:
Táto slovenská odroda je od roku 2004 právne chránená. Je obľúbená predovšetkým v južných regiónoch Slovenska, najmä pre vína tmavej farby s intenzívnou kabernetovou arómou, prechádzajúcou do paprikovej.

Charakteristika odrody:
Odroda je nenáročná na pôdu, má redšie strapce s malými bobuľami. Dosahuje vysokú cukornatosť muštu (18-25 kg/hl) s obsahom kyselín 7-9,5 g/l. Pravidelná úrodnosť dosahuje 10-15 t/ha. Nevýhodou je mohutný rast a veľké listy s potrebou ich presvetľovania, ako aj citlivosť na mrazy.

Charakteristika vína:
Víno ovplýva príjemným spektrom ovocno-hroznových vôní a kabernetovou chuťou, ktorá prechádza až do chuti papriky, stredne stavaným telom a primeranou perzistenciou. Vína vyžadujú aspoň dvojročné zrenie a sú vhodné na sceľovanie.

 

Synonymá:
Zweigelt

Pôvod odrody:
Je to relatívne mladá rakúska odroda, ktorá vznikla krížením odrôd Svätovavrineckého a Frankovky modrej. Bola vyšľachtená v roku 1922 v Klosterneuburgu. V súčasnosti je v Rakúsku najrozšírenejšou odrodou na výrobu červených vín. Na Slovensku, kde sa dostala v 60. rokoch minulého storočia zaberá približne iba 0,5 % celkovej plochy vinohradov.

Charakteristika odrody:
Zweigeltrebe má skorý nástup do všetkých fenologických fáz, to znamená, že skoro pučí a kvitne. Hrozno dozrieva už v tretej dekáde septembra, približne o dva týždne skôr ako Frankovka modrá. Je to odroda vhodná do okrajových vinohradníckych oblastí, lebo má kratšie vegetačné obdobie. Nie je náročná pôdu, je vhodná aj do pôd s vysokým obsahom vápnika. Obsah farbív v šupkách je dostatočne vysoký na produkciu vín s dobrou farebnosťou.

Charakteristika vína:
Vína Zweigeltrebe sú veľmi dobré, harmonické, buketom podobné Svätovavrineckému, avšak s nižším obsahom kyselín a trieslovín. V porovnaní s Frankovkou sú v chuti jemnejšie a hladšie, pôsobia mäkším a ovocnejším dojmom. Ich farba je veľmi pekná, plná, šarlátovo červená. Vína dosahujú zrelosť až po dvoch rokoch. Pre svoju neutrálnu chuť sú vhodné do kupáží. Uplatňuje sa tiež pri výrobe ružových vín neutrálnej ovocnej chuti.

Gastrokombinácia:
Zweigeltrebe si dobre rozumie s hovädzinou, vhodná je kombinácia aj s mäkšou divinou s brusnicami. V prípade ružovej verzie Zweigeltrebe sa odporúča sobáš s cestovinami, ľahším hydinovým steakom alebo s čerstvými syrovými nátierkami. Odporúčaná teplota je 14-16 °C.